Hramadstva44

U rasijskuju bazu vyšuku za paŭhoda dadali bolš za 1200 biełarusaŭ. Šmat viadomych proźviščaŭ

Ź lipienia minułaha hoda MUS RF abviaščaje ŭ vyšuk usio bolš biełarusaŭ — za apošnija 5 miesiacaŭ u bazu trapili bolš za 1 200 hramadzian i ŭradžencaŭ Biełarusi, piša «Miedyjazona». U śpis biełarusy traplajuć pa zapycie Biełarusi — heta značyć, što ich šukajuć u abiedźviuch krainach.

Fota ilustracyjnaje

Danyja ŭ pošuku aktualnyja na sakavik 2025 hoda, i ŭ hetaj bazie možna znajści proźviščy mnohich viadomych u Biełarusi asob:

Byłyja palitviaźni

Za 5 miesiacaŭ u vyšukovuju bazu Rasii dadali jak minimum 58 čałaviek, asudžanych pa palityčnych spravach.

Siarod ich Juryj Bandarenka, Kryścina Dyduel, Dzianis Masłaŭ, Lidzija Ivanova, Alaksandr Kašpanaŭ, Siarhiej Jarocki, Vasil Łohvinaŭ.

Jość siarod byłych palitviaźniaŭ u śpisie jość aktyvistka i byłaja redaktarka telehram-kanała «Maja kraina Biełaruś» Iryna Ščasnaja. U listapadzie 2021 hoda jaje asudzili na 4 hady kałonii ahulnaha režymu pa toj ža spravie, što i Paŭła Sieviarynca dy aktyvistaŭ «Jeŭrapiejskaj Biełarusi».

Taksama ŭ bazu vyšuku trapili eks-śledčy Alaksandr Antaniuk i siabra strajkama «Biełaruśkalija» Andrej Pryłucki.

U abnoŭlenym śpisie siarod palitviaźniaŭ možna znajści tych, chto asudžany pavodle «karahodnaj spravy» ŭ Bieraści: Vital Bruch, Arsień Siniak, Jaŭhien Siniak, Kirył Łud, Aleh Kuleša i Dźmitryj Pańko.

Žurnalisty, pravaabaroncy, ekśpierty

U rasijskim vyšuku apynulisia mnohija žurnalisty biełaruskich miedyja, jakija pracujuć u emihracyi, u tym liku hałoŭny redaktar Reform.news Fiodar Paŭlučenka i kiraŭnica telekanała «Biełsat» Alina Koŭšyk.

Šukajuć žurnalistaŭ Maryju Kaleśnikavu i Źmitra Łukašuka z «Jeŭraradyjo», Dźmitryja Hurnieviča i Aleha Hruździłoviča z «Radyjo Svaboda», Irynu Novik z Hrodna.life.life, a taksama supracoŭnikaŭ inšych miedyja i žurnalistaŭ Hleba Ramanava, Hłafiru Žuk, Andreja Skurko, Źmitra Pankaŭca, Maryju Bułavinskuju.

U śpis trapili pravaabaronca centra «Viasna» Alaksandr Burakoŭ, paetka i televiadučaja Valeryja Kustava, były kiraŭnik žodzinskaha telekanała Elšad Akbieraŭ, jaki byŭ adchileny ad pasady ŭ 2020 hodzie paśla tranślacyi videa z hvałtoŭnymi razhonami mitynhaŭ.

U śpisie jość i dva namieśniki staršyni Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ — Barys Harecki i Aleh Ahiejeŭ. Akramia ich vyšukvajecca viadučy prajekta «Obyčnoje utro» Kanstancin Misuna (Kavieryn) i byłaja viadučaja prahramy Ludmiła Łabinskaja (Miłasłaŭskaja).

Šukajuć i palityčnych analitykaŭ dy ekśpiertaŭ — u śpisie Arciom Šrajbman, Valer Karbalevič, Jarasłaŭ Ramančuk, Jury Drakachrust, Dźmitryj Bałkuniec.

Taksama ŭ śpisie paznačanyja biełarusy, jakim vynieśli zavočnyja prysudy pa «spravie analitykaŭ Śviatłany Cichanoŭskaj»: Natalla Rabava, Taćciana Čulickaja, Vieranika Łapućka i Alaksandr Šłyk.

Aktyvisty i palityki

U vyšukovy śpis trapili palityk Vieranika Capkała, siabra Kaardynacyjnaj rady Juraś Hubarevič, były palityčny aktyvist Siarhiej Dyleŭski, aktyvistka i ŭ minułym davieranaja asoba Śviatłany Cichanoŭskaj Volha Kavalkova, a taksama eks-kiraŭnica štaba Cichanoŭskaj Maryja Maroz. Kavalkova, Dyleŭski i Maroz zavočna atrymali pa 12 hadoŭ kałonii ahulnaha režymu pa «spravie Kaardynacyjnaj rady».

Ludzi kultury

Šukajuć šmatrazovaha čempijona śvietu pa tajskim boksie i kikboksinhu, vakalista hurta Brutto Vitala Hurkova, akciora i ŭdzielnika prajekta «ČynČynČenieł» Dźmitryja Jasianieviča (jahony kaleha Michaił Zuj byŭ abvieščany ŭ vyšuk paŭhoda tamu).

Akramia ich, u śpisie źjavilisia art-mieniedžar Alaksandr Čachoŭski, žurnalist i piśmieńnik Saša Filipienka, historyk Cimafiej Akudovič, kiraŭnik Biełaruskaj rady kultury Siarhiej Budkin, mieniedžar prahram mižnarodnaj arhanizacyi «JeŭraBiełaruś» Taćciana Pašavałava, homielski architektar i krajaznaŭca Siarhiej Lapin.

U vyšuk trapiła śpiavačka Mieryjem Hierasimienka, jakaja była zatrymanaja ŭ žniŭni 2022 hoda paśla kancertu ŭ minskim bary «Słoiki-butelki», dzie vykanała pieśniu «Obijmi» ukrainskaha hurta «Okiean Elzi». Paśla jana była asudžanaja pa palityčnaj kryminalnaj spravie.

Taksama ŭ śpis trapiŭ stvaralnik hurta Ulis Viačasłaŭ Korań.

Dobraachvotniki

U vyšuk abvieščanyja były biełaruski dobraachvotnik pałka Kastusia Kalinoŭskaha Pavieł Marjeŭski. Akramia jaho vyšukvajucca Alaksiej «Den» Kavalčuk, Illa Syč i Jaŭhien «Karyč» Karankievič.

Šukajuć taksama mamu zahinułaha va Ukrainie biełaruskaha dobraachvotnika Paŭła «Vołata» — Natallu Susłavu.

Błohiery

U vyšuku znachodziacca połacki błohier i aktyvist Siarhiej Paźniak, błohier z Hrodna i były palitviazień Vadzim Jermašuk (Vadimati), viadučy prajekta «Realnaja Biełaruś» Arciom Šaparaŭ, błohierka i byłaja vice-śpikierka Kaardynacyjnaj rady Volha Pavuk, a taksama eks-redaktarka «Čornaj knihi Biełarusi», stvaralnica inicyjatyvy «Karniki Biełarusi» i aŭtarka jutub-kanała «Dzikaje Palavańnie» Janina Sazanovič.

Svajaki

U abnoŭlenym śpisie jość svajaki jak byłych palitviaźniaŭ, tak i biełaruskich palitykaŭ u emihracyi.

Siłaviki šukajuć syna byłoha pradstaŭnika pa nacbiaśpiecy i abaronie ŭ APK Valeryja Sachaščyka — Alaksandra. U bazie jość dačka byłoj palitźniavolenaj Aleny Hnaŭk — Alaksandra Siemianiuk. U Biełarusi suprać jaje raspačali kryminalnuju spravu za atrymańnie dapamohi, jana vyjechała z krainy z tryma dziećmi.

…i jašče sotni biełarusaŭ

Naprykład, u śpisie jość vykanaŭčy dyrektar «Biełaruskaha moładzievaha chaba» ŭ Varšavie i siabra KR Alaksandr Łapko, IT-biznesoviec Jarasłaŭ Lichačeŭski, a taksama Stanisłaŭ Bujnicki — saŭładalnik ofisnaha budynka ŭ Hrodnie, u jakim znachodzicca polskaje konsulstva. Sam Bujnicki z 1999 hoda žyvie ŭ Polščy, a ŭ studzieni 2025 hoda SK pačaŭ u dačynieńni da jaho śpiecyjalnuju vytvorčaść.

U bazie vyšuku jość vychavaniec CHK «Homiel» Jahor Tozik, futbalist amatarskaha kłuba FK «Sucharava» Jaŭhien Trajančuk i futbalist Mikita Hrybaŭ, jaki vystupaje za kłub «Pałonija Słubicy» z čaćviortaj lihi Polščy. Byłaja dyrektarka kinafiestyvalu «Listapad» i mižnarodnaha forumu teatralnaha mastactva TEART Anžalika Krašeŭskaja, doktarka Anastasija Burak, zubnaja doktarka Natalla Kukišava, jakuju asudzili za kamientary pa spravie Andreja Zelcera.

Šukajuć i Kanstancina Kučuru — syna Piatra Kučury, jakoha ŭ 2004 hodzie asudzili na 18 hadoŭ za zabojstva — na volu jon vyjšaŭ 16 žniŭnia 2021 hoda. Na praciahu ŭsiaho terminu Piatro nie pryznavaŭ vinu i nie pisaŭ prašeńnie ab pamiłavańni, a jahony syn vystupaŭ u jakaści śviedki pa spravie baćki. Pavodle infarmacyi Belpol, Kanstancin raniej zatrymlivaŭsia pa palityčnym artykule, jon znachodzicca ŭ vyšuku pa artykule za abrazu pradstaŭnika ŭłady.

Jak pravieryć siabie

Heta možna zrabić u śpisie na sajcie «Miedyjazony».

U tablicy najčaściej nie paznačana, pa jakim artykule šukajuć čałavieka. Zamiest hetaha — zapis «vyšukvajecca pa artykule KK» i kantaktny numar adździaleńnia milicyi. Časam u apisańni paznačanyja asablivyja prykmiety i fatahrafii asoby, jakaja vyšukvajecca. Znakam «+» adznačanyja tyja, kaho dadali ŭ bazu ŭ pieryjad ź listapada 2024 pa sakavik 2025 hoda. Tyja, kaho za hety čas ź jaje vydalili — adznačany kryžykam «ch».

Kamientary4

  • PrikoŁ
    09.04.2025
    Prikoł v tom, čto familii "Mielnikova" v etom śpiskie niet
  • Rečaisnaść
    09.04.2025
    poniatno, skotny dvor adzin, a nie dva, zirni na movu svajho kamienta
  • 1
    10.04.2025
    No jesť familija Łukašienko Olha Aleksandrovna

Ciapier čytajuć

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža30

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

«Zachvareŭ? Idzi ŭ chram». Andrej Lemiašonak raskazaŭ, jak zaražaŭ ludziej na Vialikdzień 2020 hoda20

MZS Ukrainy pra pucinskaje pieramirje: Budziem hladzieć na dziejańni, a nie na słovy

Uitkaf jašče raz sustreniecca z pradstaŭnikami Rasii

Zialenski zajaviŭ pra rasijskija drony va ŭkrainskim niebie paśla abjaŭleńnia pucinskaha pieramirja

Ukraina i Rasija praviali pierad Vialikadniem bujny abmien vajennapałonnymi2

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža30

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić