Kultura

Urahan pavaliŭ viekavyja lipy na siadzibie Chraptovičaŭ u Ščorsach

13 lipienia pa Hrodzienskaj vobłaści prajšoŭ navalničny front. Mocny viecier narabiŭ biady i na terytoryi parku ŭ Ščorsach.

Pavalenyja drevy na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

Jak paviedamlajuć vidavočcy, urahan źniščyŭ kala traciny starych lip u parku pry byłoj siadzibie Chraptovičaŭ, pomniku architektury i sadova-parkavaha mastactva druhoj pałovy XVIII — pačatku XIX stahodździa.

«Heta žach: z kamlom i karaniami prosta valiła 20-25-mietrovyja lipy i adnačasna łamała ich. A nievialikija drevy vyšynioj 6-10 mietraŭ prosta ŭ mačałku halinki kudłaciła», — piša vidavočca ŭ sacsietkach.

Pavalenyja drevy na inšym bierazie stavoŭ u parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

U XIX stahodździ siadziba Chraptovičaŭ była važnym kulturnym centram. Tut byvali Adam Mickievič, Uładzisłaŭ Syrakomla, Jan Čačot. Apošni niekatory čas pracavaŭ biblijatekaram u znakamitaj biblijatecy pry siadzibie. 

U Pieršuju suśvietnuju vajnu pałac Chraptovičaŭ paciarpieŭ ad vajennych dziejańniaŭ i paźniej byŭ razabrany, miascovuju biblijateku vyvieźli i pieradali paźniej Kijeŭskamu ŭniviersitetu. Pytańnie ab viartańni biblijateki ŭ Biełaruś nieŭrehulavana dahetul.

Pavalenyja drevy na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak
Pałamanyja drevy ŭ ahrasiadzibie na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

Apošniaha ŭłaśnika majontka, pradstaŭnika ruskaha rodu Bucianiovych, jakija ŭ spadčynu pa kudzieli (to-bok pa žanočaj linii) atrymali prava mienavacca hrafami Chraptovičami, aryštavali ŭ vieraśni 1939 hoda savieckija vojski. 

U čas vajny niemcy vyzvalili jaho z turmy, jon zdoleŭ vyjechać za miažu. Za savieckim čas siadziba całkam pryjšła ŭ zaniapad. Tolki ŭ naš čas pačali kazać pra adnaŭleńnie pomnika.

Pałamanyja drevy ŭ centry miastečka kala carkvy Śviatoha Dźmitryja Sałunskaha ŭ Ščorsach. Fota z sacsietak
Mocnym vietram pazryvała blachu z dachu carkvy Śviatoha Dźmitryja Sałunskaha ŭ Ščorsach. Fota z sacsietak

Była stvoranaja arhanizacyja «Fond Ščorsy i Chraptovičy», jakaja, miž inšym, pravodziła vałanciorskija letniki i sprabavała pryciahnuć finansavańnie na adnaŭleńnie siadziby z prahram transhraničnaha supracoŭnictva Jeŭrasajuza. Arhanizacyja była likvidavana režymam Łukašenki ŭ listapadzie 2021 hoda. Usie raboty na terytoryi siadziby ŭ Ščorsach spynilisia.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža24

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Usie naviny →
Usie naviny

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje18

Upieršyniu dadatkova abmiežavali naviedvańnie na Radaŭnicu mohiłak u zonie adčužeńnia na miažy z Ukrainaj

U Biełarusi budujuć čatyry bujnyja placoŭki čakańnia kala miažy2

Mikołu Statkieviča trymajuć u režymie inkamunikada ŭžo 800 dzion3

Čynoŭniki MARH pravieryli schoviščy z aharodninaj i kažuć, što ŭsio narmalna

Žyvatvorny ahoń dastaviać u Minsk z Maskvy zaŭtra ranicaj3

22-hadovy viciabčuk, jakoha asudzili za hrafici pra 3%, zahinuŭ u aŭtakatastrofie pad Pieciarburham2

Haračuju vadu pačnuć adklučać u mai ŭ Minsku: jość pieršyja adrasy2

U Kramli dali zrazumieć, što Vašynhton vystupaje nie z tymi prapanovami4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža24

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić