Navuka i technałohii11

Vučonyja ŭpieršyniu vyraścili zub u łabaratornych umovach — ich spadziajucca stavić zamiest pratezaŭ

Novaja technałohija, raspracavanaja brytanskimi daśledčykami, u pierśpiektyvie dazvolić adnaŭlać stračanyja zuby biez patreby ŭ pratezach abo impłantach.

Fota: Andriy Onufriyenko / Getty Images

Niekatoryja žyvioły, takija jak akuły ci słany, vałodajuć zdolnaściu adroščvać novyja zuby, a voś ludziam pryroda dała mahčymaść zrabić zamienu tolki adzin raz.

Adnak, jak piša BBC, novaja raspracoŭka vučonych z Karaleŭskaha kaledža Łondana moža pryvieści da revalucyi ŭ stamatałohii, bo adkryvaje mahčymaść adnaŭlać stračanyja zuby naturalnym šlacham.

U adroźnieńnie ad impłantaŭ i płombaŭ, jakija zastajucca niaźmiennymi i nie mohuć adaptavacca ź ciaham času, novaje daśledavańnie pakazvaje, što zub, vyraščany ŭ łabaratoryi z ułasnych kletak čałavieka, moža naturalna ŭraści ŭ skivicu i navat samastojna adnaŭlacca, padobna da sapraŭdnaha.

Impłanty patrabujuć invaziŭnaha ŭmiašańnia i dobraha stanu skivičnaj kostki, pry hetym zastajucca štučnymi kanstrukcyjami, što nie dazvalaje całkam adnavić naturalnuju funkcyju zuba i moža pryvieści da ŭskładnieńniaŭ u doŭhaterminovaj pierśpiektyvie.

Zuby, vyraščanyja ŭ łabaratoryi, mahli b naturalna rehienieravacca i intehravacca ŭ skivicu jak sapraŭdnyja. Jany byli b macniejšyja, bolš daŭhaviečnyja i nie vyklikali b ryzyki adrynańnia. Heta bolš ustojlivaje i bijałahična sumiaščalnaje rašeńnie, čym płomby ci impłanty.

U vyniku šmatlikich ekśpierymientaŭ, jakija ciahnulisia bolš za dziesiać hadoŭ, kamanda vučonych raspracavała śpiecyjalny materyjał, što dapamahaje kletkam abmieńvacca sihnałami — nibyta «razmaŭlać» adna z adnoj.

Heta nie razmova ŭ zvykłym sensie, a składany bijałahičny praces, kali adna kletka vyłučaje sihnalnyja malekuły, a susiedniaja «čytaje» ich praź śpiecyjalnyja receptary. Tak kletki atrymlivajuć «instrukcyi», što im rabić — naprykład, pieratvaracca ŭ zubnyja.

Novy materyjał stvaraje asiarodździe, u jakim hetyja sihnały pravilna raspaŭsiudžvajucca i dziejničajuć. U vyniku daśledčykam udałosia adnavić umovy, padobnyja da tych, što isnujuć u arhaniźmie padčas naturalnaha rostu zuba — ciapier užo ŭ łabaratornaj prabircy.

Heta vialiki krok napierad, ale nastupny vyklik — zrazumieć, jak biaśpiečna i efiektyŭna pieranieści taki zub z łabaratoryi ŭ rot pacyjenta.

Ciapier vučonyja vypracoŭvajuć dźvie stratehii: adna praduhledžvaje vyroščvańnie poŭnaha zuba ŭ łabaratornych umovach z nastupnaj impłantacyjaj, druhaja — pierasadžvańnie maładych kletak na miesca stračanaha zuba, kab jany praciahnuli raźvivacca ŭžo ŭ skivicy pacyjenta.

U abodvuch vypadkach praces pačynajecca z samych rańnich etapaŭ raźvićcia zuba — i kiravać imi mahčyma tolki ŭ łabaratornym asiarodździ.

Pavodle daśledčykaŭ, takija inavacyjnyja mietady mohuć pryncypova źmianić sučasnuju stamatałohiju, prapanavaŭšy bolš naturalnyja, ustojlivyja i doŭhaterminovyja rašeńni dla adnaŭleńnia zuboŭ.

Adnak da taho, jak vyraščanyja zuby stanuć zvyčajnaj praktykaj u stamatałahičnych klinikach, projdzie jašče niamała času.

Kamientary1

  • A
    15.04.2025
    20 hadoŭ tamu čytaŭ roŭna takuju navinu pra japonskich vučonych.

Ciapier čytajuć

Pamior Papa Francišak10

Pamior Papa Francišak

Usie naviny →
Usie naviny

Jak skłaŭsia los vypusknikoŭ, jakimi žurfak hanaryŭsia 10 hadoŭ tamu? Historyja adnaho ŭračystaha kałaža34

«My farbavali jajki tolki nočču». Jašče ŭ siaredzinie minułaha stahodździa Vialikdzień u Biełarusi śviatkavali inakš6

Fox News pakazaŭ vielikodnuju słužbu ŭ Kijevie z podpisam «Kijeŭ, Rasija»13

Sieuł nie budzie supraciŭlacca amierykanskim taryfam praz «histaryčny doŭh» Karei pierad ZŠA

Miedycynski turyzm u Biełarusi za 2024 hod vyras amal na 20%. Adkul jeduć i jakija pasłuhi ŭ topie?2

Trahiedyja ŭ Fanipali: adzin zahinuŭ, čaćviora špitalizavanyja z pažaru ŭ šmatpaviarchoviku1

Novyja dziciačyja sady i paliklinika: što pabudujuć u Pieršamajskim rajonie3

U Kupałaŭskim užo piać hadoŭ nie mohuć znajści akcioraŭ. Što prydumali hetym razam4

«Arhanizavali ŭ kamiery vystavu dziciačych malunkaŭ». Jak babuli pieražyvać rasstavańnie z unukami ŭ turmie6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior Papa Francišak10

Pamior Papa Francišak

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić