Mierkavańni2727

Adzina pravilnaja taktyka dla biełarusaŭ padčas ciapierašnich «vybaraŭ» — bierahčy siabie

Svaju dumku adnosna ŭjaŭnaj dylemy, što hramadstvu rabić padčas dniami aficyjna abjaŭlenaj śpiecapieracyi pad nazvaj «pieraabrańnie Łukašenki», vykazaŭ u fejsbuku historyk Alaksandr Paškievič.

Fota ilustracyjnaje

Pazaŭčora łukašenkaŭskija struktury abjavili datu, u jakuju płanujecca farmalna zapuścić čarhovy pramiežak pažyćciovaj ułady lidara režymu. Hetaja data čysta techničnaja, bo nie dumaju, što chtości maje iluzii, što ŭ hety dzień kahości buduć realna vybirać.

Nie majuć iluzij adnosna hetaha i biełaruskija demakratyčnyja siły za miažoj.

I jany cudoŭna, dumaju, razumiejuć, — nie durnyja ž ludzi, — što pry zachavańni ciapierašniaha status-kvo va ŭnutrypalityčnym i mižnarodnym stanoviščy ŭ pryncypie niemahčyma prapanavać nijakaj dziejnaj taktyki, jakaja mahła b choć kolki-niebudź paŭpłyvać na praces.

Ale razumieńnie razumieńniem, a ŭ toj ža čas sam status vymahaje niešta prapanoŭvać, nielha ž nie prapanoŭvać ničoha. Tamu niešta i prapanujuć, i ŭžo navat źbirajuć krytyku — maŭlaŭ, prapanujecie nie toje. Karaciej, idzie-burlić virtualny palityčny praces…

Ale heta tak, ambicyi z kruhami pa vadzie. Suprać usiaho hetaha taksama vystupać biessensoŭna, bo heta ŭ pryncypie taksama ž naturalnaja źjava: kali zabłakavany vychad «na prastor, na šyroki razłoh», to zastajucca sračy ŭ burbałkach. Heta prykra i niepryjemna nazirać, ale varta da hetaha stavicca jak da niepaźbiežnaha elemientu hramadskaha piejzažu.

A tym, chto starajecca ŭsio ž taki trymacca kanstruktyŭnaj pazicyi, varta razumieć, što nie ŭsio i nie zaŭsiody ŭ rukach ludziej, časta ich dziejańni abmiažoŭvajucca ci ŭvohule pierakreślivajucca biahučymi abstavinami. Pieraadolnymi ŭ pryncypie, ale niepieraadolnymi ŭ kankretny biahučy momant ci ŭ karotkaterminovaj pierśpiektyvie.

Na maju dumku, niapravilnaje i kontrpraduktyŭnaje nakručvańnie siabie ciapier z adčuvańniem kompleksu viny, što voś, maŭlaŭ, idzie palityčnaja kampanija, jaje treba skarystoŭvać, a my nie skarystoŭvajem, bo heta my takija niahiehłyja. Narod taki, maŭlaŭ, rabski, i lidary niaŭdalicy. Chnyk-chnyk…

Nasamreč heta ŭsio hłupstva, bo vyšej hałavy nie skočyš, a skarystać u svaich metach farmalnyja vybarčyja miechanizmy navat pry zusim niedemakratyčnych režymach mahčyma tolki tady, kali ahulnaja situacyja hetamu spryjaje.

Nu voś, naprykład, jak vykarystoŭvali navat samyja zmaharnyja i pasijanarnyja narody SSSR savieckija rytualnyja vybarčyja kampanii, jakija rehularna nibyta ŭ toj krainie pravodzilisia? Dy nijak nie vykarystoŭvali: išli, jak i inšyja, «družnymi masami» na ŭčastki i kidali biuleteni za adnaho-adzinaha zahadzia zaćvierdžanaha kandydata ad «błoka kamunistaŭ i biespartyjnych».

Choć tych «kamunistaŭ i biespartyjnych» moža i nienavidzieli ŭsioj dušoj, ale hałavu pad abuch pradbačliva nie padstaŭlali, akramia chiba tolki jakich asobnych hierojaŭ-adzinočak. Bo jaki sens leźci na ražon va ŭmovach, kali suprać łoma niama pryjoma i sistema ciabie prosta biaźlitasna razdušyć jak jakuju kazurku?

A voś kali pamianiałasia vonkavaja i ŭnutranaja situacyja — to tyja ž samyja ludzi pakazali siabie inakš: i ryzykavali, i baranili svajo, i supraćstajali hvałtu, i navat hinuli. Dla ŭsiaho jość svoj čas.

Tamu dumaju, što adzina pravilnuju taktyku i stratehiju na ciapierašnim mierapryjemstvie dla apanientaŭ režymu možna akreślić vyrazam «bierahčy siabie».

To-bok ludziam u Biełarusi treba imknucca pieražyć hetuju śpiecapieracyju režymu z najmienšymi piersanalnymi stratami. Nijakaha ŭpłyvu na praces pry zachavańni ciapierašniaha status-kvo, kali hałasy navat u pryncypie nie ličać, usie ličby (u tym liku ličba jaŭki) padrychtavanyja zahadzia, a lubyja dziejańni ludziej buduć znachodzicca pad pilnym kantrolem siłavikoŭ, hatovych imhnienna skrucić kožnaha, chto padasca im «pratestoŭcam», rabić niemahčyma. A voś pałamać žyćcio sabie i svajoj siamji na roŭnym miescy možna lohka.

Ryzyka ž, viadoma, sprava vysakarodnaja, ale nie tady, kali jana biessensoŭnaja i ničoha nie moža dać u pryncypie.

U roznych ludziej roznaja žyćciovaja situacyja, adpaviedna z hetym nie ŭsie jany mohuć sabie dazvolić adnolkavyja dziejańni. I narmalna, kali ŭłasnuju taktyku pavodzin na hetych «vybarach» kožny budzie vybudoŭvać zychodziačy mienavita z asabistaj situacyi, a nie ź niejkaj tearetyčna abahulenaj.

Lubaja zaniataja čałaviekam pazicyja słušnaja i pravilnaja, kali jana dazvalaje paźbiehnuć zusim niepatrebnych ciapier prablem jamu samomu, i pry hetym nikomu inšamu nie škodzić.

A ŭsio astatniaje: pryjduć — nie pryjduć, ukinuć — nie ŭkinuć, stvorać karcinku — nie stvorać, prahałasujuć za niekaha — prahałasujuć suprać usich…

Davajcie prosta być paśladoŭnymi i ni na chvilinu nie zabyvacca: hałasoŭ tam nie ličać, jaŭku malujuć, karcinku dla aficyjozu stvaryć biez prablem možna i štučna, navat naziralnikaŭ nijakich narmalnych na hetaj pastanoŭcy nie budzie, a za niezaležnyja fota i videa z učastkaŭ žorstka karajuć. I pakul nie prylacieli niejkija čornyja lebiedzi, na heta nijakaj rady abjektyŭna niama.

A tamu najlepšaje i najrazumniejšaje, što možna i treba ciapier taktyčna rabić — prosta abačliva ŭchilacca ad niebiaśpieki ŭ spadziavańni na toje, što ŭsio prachodzić — projdzie i heta. Hałoŭnaje — da taho času zachavać žyćcio i zdaroŭje.

Apytanka

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary27

  • Złobnyj vožyk
    25.10.2024
    Ustami Aleksandra hłaholet Zienon.
  • Ejuja
    25.10.2024
    Skazaŭšy A, treba kazać B. Kab być paśladoŭnymi, jak choča aŭtar, treba nie tolki siabie nie padstaŭlać, a jašče nie piercisia na hetyja durybary. Bo pakul što ofisnyja abrali paśladoŭna lehitymizavać vybary prysutnaściu vybarščykaŭ, iznoŭ zazyvajučy “pryjści i skazać svajo nie”. Narod pavinien prajavić bolšuju mudraść i prosta tudy nie chadzić.
  • JANKA
    26.10.2024
    I tak viadoma, što łapciafierma nakrucić hałasoŭ u hetaj tutniaj «apytancy» za Babariko. To bok za hena śvistiaščieje i šipiaščieje ruskamoŭnaje źniščeńnie nacyjanalnaj samabytnaj Biełarusi. Voś tak łapciaboty, za try kapiejki hatovyja pradać navat maci, pradajuć našu movu j našu budučyniu. Tamu Babariku — nie❗Koleśnikovoj — nie❗

Ciapier čytajuć

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja7

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski prapanuje Rasii padoŭžyć zabaronu na dalnabojnyja ŭdary na 30 dzion

Italjaniec pierajechaŭ u biełaruskuju viosku i pačaŭ piačy sapraŭdnuju picu na drovach7

Bramnika «Dynama», jakomu kidaŭ šajby Łukašenka, nie puścili na lod «praz parušeńnie režymu»1

Kitaj paśpiachova vyprabavaŭ niejadziernuju vadarodnuju bombu1

Navukoŭcy śćviardžajuć, što adkryli novy koler, jaki nichto raniej nie bačyŭ. Ale ŭbačyć jaho amal nierealna4

«90 čałaviek vyhnali pad piakučaje sonca i trymali tam try hadziny. Ja paŭtarała tolki adnu malitvu: niachaj im usio vierniecca»14

Šrajbman nazyvaje svaju hałoŭnuju aściarohu nakont čynoŭnikaŭ-technakrataŭ pry Łukašenku30

Biełarusy ŭžo źbirajuć hryby košykami2

Kolki budzie kaštavać pieršy biełaruski elektramabil5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja7

Pucin pra ŭdary pa Kryvym Rohu z Sumami i 56 zahinułych: Tak, mirnyja ab‘jekty. Ale cel vajskovaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić